Rozhovor s influencerkou Líviou Mitterpach

Dnes sa stretávame s Líviou, inšpiratívnou mamičkou, ktorá na Instagrame @mamina_s_hranicami podporuje rodičov v ceste k sebepoznaniu, asertivite a budovaniu zdravých vzťahov. Lívia verí v OBOJSTRANNÝ rešpekt a zdôrazňuje, že základom spokojného rodičovstva je spokojný rodič.

V rozhovore sa s ňou podelíme o jej skúsenosti, tipy a rady, ako nastaviť zdravé hranice vo vzťahoch s deťmi i s okolím. Dozvieme sa o jej ebookoch a kurze "Staň sa maminou s hranicami" a o tom, čo je pre ňu v práci s rodičmi kľúčové. Na záver sa podelíme o jej víziu pre budúcnosť.

Verím, že rozhovor s Líviou bude pre vás inšpiráciou a motiváciou k budovaniu zdravých a rešpektujúcich vzťahov.

O materstve a vyrovnávaní sa s jeho nárokmi:

Mnoho mamičiek zápasí s pocitom tlaku a s nereálnymi očakávaniami ohľadom materstva. Ako sa ti darí udržať si zdravú rovnováhu medzi starostlivosťou o dieťa, starostlivosťou o seba a relaxáciou?

Teraz možno budem za zlú, ale myslím si, že najväčší tlak na seba vyvíjajú mamy samotné. Svojimi predstavami o tom, čo všetko musia postíhať, čo všetko musia zvládnuť a ako nikdy nesmú požiadať o pomoc, lebo to robia len padavky. Rozumiem, že tak boli vychované. Chápem, že doma počúvali od svojich babičiek a matiek frflanie na susedy, ktoré nespĺňali ich predstavy o gazdinkovstve. A prirodzene nechcú byť ani ony takto kritizované ženami vo svojej rodine (alebo mužmi). Cesta z toho von je podľa mňa vo vlastnom sebapoznaní, v hraniciach, ktoré viem dať okolo seba, ale aj sebe samej. Práca s myšlienkami, prežívaním, všímavosť, vzdelávanie sa... Asi ste čakali, že vám poviem, že raz za týždeň môj manžel MNE postráži jeho vlastné dieťa a ja si dám masku na tvár. Ale ja takto nefungujem. 🙂

Aké rady by si dala mamičkám, ktoré sa cítia zahltené a vyhorené?

Cvičiť všímavosť, napojiť sa na seba, na svoje prežívanie. Pokúsiť sa odpovedať si na otázky, ako napr.:
“Čo cítim a kedy to cítim? Je väčší výskyt môjho hnevu keď som hladná alebo keď nespím dostatočne? Jedávam pravidelne hodnotné jedlo? Pijem dosť vody? Zahlcujem sa telefónom? Kedy cítim, že už je toho na mňa príliš? Potrebujem horúcu kávu? Ako viem nastaviť komunikáciu s dieťaťom, aby chápalo, že aj ja som dôležitá? Ako sa viem vysporiadať s tým, že moje neodložiteľné dieťa plače 6 minút, kým som ja na wc?” 

Verím, že keď začneme počúvať naše telo a naučíme sa vhodne komunikovať nášmu okoliu, čo potrebujeme, príde zlepšenie. Samozrejme, ak sa bavíme o vyhorení, kedy sú ženy schopné pozerať len pred seba, tam je dôležitý psychológ resp. psychiater. A nie je to žiadna hanba.

Čo je podľa teba najdôležitejšie pre to, aby sa mamičky cítili spokojne a sebavedomo vo svojej úlohe?

Keď sa ma opýtajú “moje maminy”, ako sa majú prestať cítiť úplne neschopné, dám im protiotázku: “Mala by si tieto myšlienky, tieto výčitky, alebo tieto pochybnosti, keby neexistovali iní ľudia alebo internet?” Mnohokrát si uvedomíme, že sme nadšení z niečoho, čo sme urobili a otvoríme internet a zistíme, že sme práve nenapraviteľne zničili nášmu dieťaťu život. Bublina nadšenia spľasne a my začneme pochybovať. Ak ale dokážeme prijať skutočnosť, že vždy sa nájde niekto, kto nebude súhlasiť s tým, čo robíme, môže nám to priniesť príjemnú harmóniu do života. A presne tým sa riadim aj ja. JA viem, prečo robím to, čo robím, JA poznám svoje dieťa, JA mám dôvod na svoje konanie. 

Dodám však, že aj tu treba hľadať zdravý stred. V najlepšej viere môžem dať dieťa do “pavúka”, ale reálne mu to škodí. Je dobré vypočuť si názor odborníka na túto tému a pod.

O hľadaní "stredu" a vyhýbaní sa extrémom:

V tvojom profile zdôrazňuješ dôležitosť hľadania "stredu" medzi extrémami. Čo to pre teba v praxi znamená?

Som názoru, že extrém bude vždy plodiť len extrém. Z čiernej do bielej, s ignoráciou spektra. Asi sme si všimli viacerí, aké následky zanechala na populácii autoritatívna výchova, tzv. paneláková výchova z 80. rokov. Aj keď rozumieme prečo sa to dialo, predsa len to bol miestami poriadny extrém. Tieto deti vyrástli a čo sa stalo? Povedali si, že nedovolia, aby ich deti zažili to isté a robili všetko opačne. A tým všetko, myslím všetko. Výchova bez hraníc, bez rešpektu voči rodičovi a iným ľuďom, slabí rodičia s vlastnými traumami, ktorí vytvárali nové traumy svojim deťom lebo na ne kládli obrovskú záťaž v podobe zodpovednosti za celý ich život. 

Dvojročné deti sa mali rozhodovať kedy pôjdu spať, či si budú umývať zuby, alebo boli ponechané svojim emóciám. Rodičia boli síce prítomní a deti už neboli za hnev trestané. Na druhú stranu ich nikto nenaučil, čo sa v nich deje a čo s tým môžu robiť. 

Za mňa osobne bola a je voľná výchova rovnako škodlivá ako autoritatívna. 

Výsledkom sú totiž opäť len deti alebo dospievajúci, ktorí netušia kto sú, kde v živote sú a čo so sebou majú robiť. Nevedia komunikovať, pretože zatiaľ čo tí prví si nedovolili povedať, čo potrebujú, tí druhí poznajú len Chcem! a Daj!

Kde tí prví si neveria, že niečo dokážu a tak radšej ani nič neskúsia, tí druhí si myslia, že prídu, uvidia a zvíťazia. Lenže to sa nedeje a oni nevedia, čo s tým, lebo frustračnej tolerancii ich nikto nenaučil.

Ja osobne za Stred považujem to, keď môže dieťa slobodne avšak stále asertívne vyjadriť svoj názor, kedy chápe, že aj iní majú. Kedy je schopné vytvoriť dohodu alebo kompromis. Ak je schopné vytvárať vzťahy, kde nie je víťaz a porazený, ale obaja sú si partnermi, ktorí sa navzájom rešpektujú. Absolútne kľúčová je v tomto sebahodnota rodiča, jeho schopnosť komunikovať svoje potreby, a tým to učiť aj dieťa. Dávať hranice okolo seba, a dieťa sa tiež naučí s hranicami pracovať. Vo svojom vzťahu s našou dcérkou sa riadim dvomi otázkami: 

1. Som v tomto, s týmto okej? Je to takto pre mňa v poriadku?
2. Keby som teraz bola na mieste mojej dcérky, čo by som potrebovala, aby manžel urobil? Čo by mi pomohlo?

Ako sa vyrovnávaš s kritickými hlasmi a s tlakmi okolia, ktoré sa snažia diktovať, ako „správne“ má vyzerať materstvo?

Ja to volám “čaro mojej osobnosti” lebo si nepamätám, že by si niekedy niekto dovolil kritizovať ma 😀. A hoci je internet šialené miesto, ani tam sa nejaká silná kritika neobjavuje.

Ako môžeme nájsť zdravú rovnováhu medzi intuíciou a zdravou dávkou racionálneho uvažovania v starostlivosti o dieťa?

Ako som spomínala vyššie - keď sa sami seba opýtame, čo by sme potrebovali my od našich partnerov, keby sme teraz v situácii, v akej sú naše deti - tam nájdeme úplne všetky odpovede. 

Keby som niečo rozbila, pomohlo by mi, keby na mňa manžel začal kričať? Keď prídem nahnevaná z práce, bude pre mňa okej, keď ma manžel pošle do spálne sa upokojiť a dovolí mi vrátiť sa, až keď sa budem normálne správať? 

Vždy si to otočte na seba. Vždy nájdete správnu odpoveď alebo reakciu.

O podpore a budovaní komunity:

Tvoj profil sa stal skvelým priestorom na zdieľanie a podporu medzi mamičkami. Čo je pre teba najdôležitejšie na budovaní komunity a vzájomnej podpory?

Ako každá správna matka som išla do materstva s tým, že všetky ostatné matky sú kravy, len ja som lietadlo a tak sa zabarikádujem vo svojej bubline a nebudem sa s nikým stretávať. 😀 Potom som ale dostala rozum a došlo mi, že sú aj mamy s podobnými názormi ako ja a chvalabohu ich nie je málo. Najdôležitejšie v budovaní dôvery a bezpečia je nesúdiť. Je to veľmi ťažké. Ale nie nemožné. Maminy vedia, že u mňa nájdu pochopenie pre všetko, čo cítia, čo prežívajú, pre myšlienky, ktoré sa boja čo len napísať, nieto ich vysloviť alebo sa o ne podeliť v rodine. Keď vidím, že správa na Instagrame začína “Ahoj, toto môžem povedať len tebe”, viem, že príde šupa 🙂Ale som veľmi vďačná za túto dôveru voči mne. A hlavne, že v tom tie ženy nie sú samé. Nedržia to v sebe. Nemyslia si, že sú jediné na svete s takou myšlienkou alebo skratovým konaním. Že v tom nie sú samé. To je asi tá hlavná moja motivácia. 

Aké typy podpory a pomoci môžu mamičky na tvojom profile nájsť?

Viac ako 500 postov s mojimi myšlienkami, situáciami, ktoré sme s dcérkou zažili, moje zamyslenia, úvahy, analógie, ktoré určite nenájdu na žiadnom inom mamaprofile 🙂 Môžu mi kedykoľvek napísať, podeliť sa, opýtať sa…Ak je potrebné riešiť hlbší alebo komplexnejší problém, môžu využiť poradenstvo cez videohovor alebo využiť obľúbené hlasovky na whatsapp-e, ktoré nahrávajú kedykoľvek majú čas a ja im odpoviem. 

Čo by si odkázala mamičkám, ktoré sa boja ozvať a požiadať o pomoc?

Poviem to čierne, ale je to podľa mňa najvýstižnejšie.

 Vy bez dieťaťa prežijete. Ono bez vás nie. Vy ste v prvom rade dôležitá. Vaše fyzické a psychické zdravie. S prázdnou konvou kvety nepolejete. Majte na pamäti, že problém je tam, kde ho VY cítite. A nie tam, kde vám niekto povie, že máte právo ho cítiť. Ak vidíte problém v tom, že vaše dieťa zle v noci spí, riešte to! Nenechajte sa uchlácholiť, že susedino spí oveľa horšie a je to predsa normálne, veď sú to deti. Ak máte problém s hranicami, riešte to. Nepočúvajte iných, že je to len obdobie vzdoru a nič sa s tým nedá. 

A hlavne - nenechajte sa emočne deptať tým, že máte zdravé dieťa, tak čo by ste ešte chceli. 

O zdieľaní znalostí a skúseností:

Ponúkaš mamičkám rôzne formy podpory, ako sú e-booky, online kurzy a hlasové správy. Čo ťa motivuje k tomu, aby si sa o svoje znalosti a skúsenosti delila s ostatnými?

Úplne najviac ma motivujú správy, ktoré dostávam od mamičiek, ktoré mi ďakujú, že vďaka môjmu profilu a mojim slovám a myšlienkam, si zlepšili vzťahy so svojimi deťmi. To je vždy veľmi silné pre mňa. Ja im vždy poviem, že to nie vďaka mne. Ale vďaka im. A vďaka tomu, že tomu dali šancu. Skúsiť to inak, skúsiť niečo nové, dať dôveru sebe a svojmu dieťaťu, že to zvládnu. 

Aké sú najčastejšie otázky a problémy, s ktorými sa mamičky na teba obracajú?

Sledujú ma prevažne maminy na materskej, takže horúce témy sú hranice, bitie od dieťaťa, rôzne spoločenské interakcie ako napríklad požičiavanie vecí, hračiek, fyzické kontakty s rodinou, návštevy u lekára, obdobie prvého osamostatňovania sa dieťaťa (v literatúre používaný pojem “Obdobie vzdoru”) a pod. 

A samozrejme nad tým všetkým je jedna veľká téma, a tou je zvládanie emócií dieťaťa a v prvom rade zvládanie tých svojich emócii. 

Aké rady by si dala mamičkám, ktoré chcú začať zdieľať svoje vlastné skúsenosti a znalosti s ostatnými?

Nech začnú. To je to najdôležitejšie. Začať. A ako sa to bude ďalej vyvíjať, to uvidia. 🙂

Čo by si odkázala našim čitateľkám na záver?

Rodičovstvo je v prvom rade o rodičovi. Až potom o dieťati. 

Aké sú tvoje ďalšie plány a ciele s tvojim profilom?

V ďalšom období plánujem zamerať sa viac na aktívne vzdelávanie v podobe online kurzov, alebo webinárov, taktiež plánujem aktivity aj offline, na čo sa veľmi teším. Naďalej sa budem snažiť vymedzovať sa od “traumaprofilov” a skôr než písať patetické a sebaľútostivé posty o tom, ako sme to mali ťažké ako deti, ktoré síce prinášajú lajky, ale reálne nič neriešia….budem aj naďalej písať o tom, čo s tým v dospelosti robiť, ako sa vyhnúť generačným sra.kám ako to ja volám. Môj hlavný cieľ bude pomôcť ženám cítiť sa viac kompetentné a sebaisté v rodičovstve.